Rozhovor s Klaudiou Radačovskou

Klaudia Radačovská

Od septembra 2025 je významnou posilou na našej škole Klaudia Radačovská, skvelá tanečníčka, bývalá sólistka baletu Slovenského národného divadla v Bratislave a neskôr sólistka baletu Narodního divadla v Brne. U nás vyučuje predmet klasický tanec a to hneď od tých najmenších!

Nech sa páči, tu je rozhovor…

Pochádzate z tanečníckej rodiny alebo máte nejaké divadelné korene?

Nie nepochádzam. Moji rodičia boli úžasní a aj sú. Vždy mi nechávali plniť si svoje sny. Videli sami čo ma baví a podporovali ma v tom. A za to som im nesmierne vďačná a šťastná že ich mám.

Venovali ste sa tancu už od detstva?

Myslím že tancujem väčšiu časť svojho života. Od šiestich rokov do desiatich som navštevovala pri základnej škole krúžok balet a gymnastiku. A potom pokračovala od 10 do maturity 8-ročné súvislé Tanečné konzervatórium Evy Jazzovej v BA. Následne som nastúpila do divadla SND Slovenské národné divadlo, kde som sa po krátkom čase stala demi sólistkou a neskôr sólistkou. Po desiatich rokoch som odišla a nasledovala môjho vtedy ešte nie manžela , ale šéfa  Mária Radačovského v BB Balete Bratislava a aj pod NS Novou scénou, kde som pôsobila necelé tri roky. Následne som ďalej nastúpila ako prvá sólistka kde som pôsobila ďalších desať rokov v NDB Národné divadlo Brno, kde som pred rokom skončila svoju vrcholovú prácu. Zámerne nepoužívam slovo kariéra, lebo ho z mojich úst nemám rada…

Čím Vám tanec učaroval?

Absolútne všetkým. Úžasné je že nemusíte povedať ani jedno slovo, nič verbálne, ale môžete použiť svoje telo, pohyby a prejaviť emócie prostredníctvom výrazu hereckých prvkov… Tancom môžete vyjadriť lásku, radosť, smútok, vášeň, hnev, žiaľ… Občas si ani neuvedomujeme ako podvedome, pohybom, gestami rečou tela ľudia rozprávajú. Je fascinujúce ako je zvláštne vidieť, že niekto Vám niečo hovorí, ale jeho reč tela Vám prezrádza presný opak.

Aké je Vaše najobľúbenejšie baletné alebo tanečné predstavenie?

Vždy bolo a bude Romeo a Júlia. Teším sa, že som na škole STKDN Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu a bude Pocta Dušanovi Nebylovi kde bude použitý fragment z tohoto predstavenia, na ktorom budem participovať a bude to pre mňa česť.

Je ich naozaj veľa ale spomeniem ešte zopár. Jirí Kylián Petit Mort, Mário Radačovský Inšpirácia, Nacho Duato White darkness a mnoho ďalších.

Ktorý z tanečných pedagógov Vás najviac ovplyvnil?

Čo sa týka úplného začiatku to bola pani Cabanová od spomínaných šiestich rokov učiteľka baletu a tiež veľký dril na gymnastike trénerka Erika Brandnerová. Neskôr moja učiteľka ktorá ma viedla na tanečnom konzervatóriu celých osem rokov a dala mi základy baletu a tanca ako takého pani Gabriela Béderová. A skvelým učiteľom, na ktorého nikdy nezabudnem bol nebohý pán Ján Haľama.

Máte nejakú tanečnú skúsenosť, na ktorú rada spomínate?

Spolupráca s pánom Kyliánom bola úplne dych berúca. Jeho absolútny kľud a spôsob akým Vám dával pripomienky, boli skvelé, nádherná spolupráca zažiť ho osobne.

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali tanečným pedagógom?

Rada odovzdám svoje skúsenosti mladším generáciám.

Aké je to byť tanečným pedagógom a vychovávať mladé talenty?

Skvelé a zároveň veľmi náročne. Každý sme iný, sto ľudí sto chutí. Ku každému musíme pristupovať individuálne ale nie vždy sa to dá. V dnešnej dobe internetu myslím, že má skoro každý nejaký problém niekto malý niekto naozaj závažný. Niekedy si pripadám ako nie učiteľ tanca ale psychológ.

Čo Vám najviac učarilo na práci tanečného pedagóga?

Práca s malými deťmi ktoré Vám povedia úplne všetko, ta ich detská energia a čistota je úžasná k nezaplateniu, tá ich bezprostrednosť. A tiež práca zase zo staršími deťmi je diametrálne odlišná, tam už môžete zas spolu tvoriť a načúvať .

Myslíte si, že súčasná mladá generácia prejavuje záujem o tanečné umenie? (aj ako diváci)

Myslím, že ten kto naozaj niečo chce, si vždy nájde.

Zhováral sa: Dušan Nebyla

Foto: archív baletu NdB