Rozhovor s Gabrielou Záhradníkovou

Gabriela Záhradníková

Dlhoročná sólistka baletu SND v Bratislave, na ktorého scéne úžasne stvárnila množstvo postáv, na ktoré radi spomíname a v neposlednom rade aj bývalá kolegyňa môjho otca, Dušana Nebylu, vtedy tiež sólistu baletu SND v Bratislave

 Príjemné čítanie…

Pochádzate z tanečníckej rodiny, alebo máte nejaké divadelné korene?

Z mojej rodiny, z ktorej pochádzam, k tanečnému  umeniu a k baletu nikto neinklinoval. Avšak môj otec mal k pohybu veľmi blízko. Cvičenia na bradlách, na hrazde a kladine mu prinášali nielen radosť, ale aj rozvíjanie a kultivovanie tela a ducha. Bol aj členom Ochotníckeho divadla v Trnave u františkánov.

Venovali ste sa tancu už od detstva?

Po založení Ľudovej školy umenia v Trnave som sa začala venovať baletu. Baletný krúžok, ktorý som navštevovala od svojich 6 rokov, vtedy viedli sólisti baletu SND p. Z. Handlovský a p. J. Mňačko.

Čím vám tanec učaroval?

Hneď po príchode na prvú hodinu klasického tanca ma balet veľmi zaujal. Každá minúta na hodinách baletu a folklórneho tanca mi prinášali nezabudnuteľné zážitky. Tešila som sa na každé baletné matiné, ktoré bývalo zvyčajne pred Vianocami  a na konci školského roku.

Aké je Vaše najobľúbenejšie baletné alebo tanečné predstavenie?

Po štúdiách na Štátnom konzervatóriu v Bratislave som sa zúčastnila na konkurze do SND. Po dvoch rokoch pôsobenia v divadle som sa vypracovala na sólistku Baletu SND. Prvou mojou hlavnou postavou bola Auróra z diela P.I. Čajkovského Spiaca krásavica. Odvtedy som začala byť obsadzovaná do hlavných postáv klasických a romantických baletov a postupom času aj do moderných baletov. Z mojich najobľúbenejších baletných vystúpení spomeniem len niektoré: Don Quijote, Giselle, Luskáčik, Zvonár z Notre Dame, Dafnis a Chloe, Bachčisarajská fontána, Netopier, Poeme macabre, Spartakus, Labutie jazero, Anna Kareninová, Dom Bernardy, Alby a mnohé iné.

Kto z tanečných pedagógov Vás najviac ovplyvnil?

Z tanečných pedagógov v ŠK najväčšiu zásluhu o rozvíjanie môjho talentu  majú predovšetkým p. profesor M. Panovc, Trúda Boudová, Zlatuška Vincentová, Peter Rapoš a Heda Melicherová. Pozitívne ma ovplyvňovali aj všetci hosťujúci pedagógovia v SND a to najmä L.V.Semanova. Absolvovala som trojmesačnú stáž v Boľšom teatre v Moskve. R.K.Karelskaja sa mi venovala a pod jej vedením som naštudovala balet Giselle a variácie Odetty a Odílie z baletu Labutie jazero.

Ktorý choreograf  Vás najviac ovplyvnil?

Moju umeleckú kariéru najviac ovplyvnil prvý slovenský choreograf z. u. Jozef Zajko a Karol Tóth. Pod ich taktovkou som stvárnila nádherné postavy svetového repertoáru. Ku každej postave som si vždy vytvorila špeciálny vzťah. Aby som  zapôsobila na divákov v hľadisku, bolo nevyhnutné čo najdôveryhodnejšie stvárniť hlavnú postavu. A že sa mu to podarilo, to umelec – interprét cíti pri aplauze na záver predstavenia.

Máte nejakú tanečnú skúsenosť, na ktorú radi spomínate?

Z roka na rok tanečných skúseností pribúdalo. Teší ma, že tieto skúsenosti môžem ešte aj dnes odovzdávať mladej „tanečnej“ generácii.

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali tanečným pedagógom?

Zakladateľkou Tanečného konzervatória v Bratislave bola prof. Eva Jaczová. A bola to práve ona, kto mi ponúkol ešte popri mojej aktívnej činnosti v SND učiť. Vyučovala som v prvom ročníku klasický tanec. Po ôsmich rokoch pôsobenia v tanečnom konzervatóriu som mala prvé maturantky. Vyvrcholením ich štúdia bol verejný absolventský koncert v roku 1990. Moju umeleckú a pedagogickú skúsenosť teraz odovzdávam v Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave.

Aké je to byť tanečným pedagógom a vychovávať mladé talenty?

 Vychovávať mladé talenty je zaujímavá, ale zároveň veľmi, veľmi namáhavá práca. Vyžaduje si veľa trpezlivosti, kreativity a majstrovstva pri osvojovaní si tanečných prvkov.

Čo Vám najviac učarilo v práci tanečného pedagóga?

V práci tanečného pedagóga učarí najmä to, keď majú mladí tanečníci popri záujmu aj veľa tvorivých síl a tanečných úspechov.

Myslíte si, že súčasná mladá generácia prejavuje záujem o tanečné umenie? (aj ako diváci?)

Súčasná mladá generácia, ešte chvalabohu, prejavuje záujem o tanečné umenie, najmä o modernu, ale bez klasických základov to nejde. Je to vidno v záujme o klasický tanec, ktorý tak trochu absentuje.

Čo by ste odkázali  mladým nádejným tanečníkom?

Balet predstavuje znalosť pohybu jeho ladnosť, precíznosť, dynamiku, dokonalé spojenie a harmonickú symbiózu hudby a tanca. Je to nádherné povolanie, ktoré si ale vyžaduje úžasnú drinu, sebadisciplínu, zdravú ctižiadosť a záujem o dosahovanie čo najlepších výsledkov, ako i získavaní vynikajúcich úspechov.

Zhováral sa: Dušan Nebyla

Fotografie: Boris Nebyla