BLOG

Mgr. Valéria Žilová

Na začiatok Vám prinášam rozhovor s Mgr. Valériou Žilovou, ktorá pôsobí na našom konzervatóriu od roku 2007 a od roku 2008 na poste riaditeľky. Okrem ,,riaditeľovania,, ju môžeme vidieť na baletných sálach, kde vyučuje predmety ako klasický tanec, koncertná a scénická prax a tanec s partnerom.

Príjemné čítanie…

 

Pochádzate z tanečníckej rodiny alebo máte nejaké divadelné korene?

Nie, pokiaľ viem,  tak sa v našej rodine nikto nevenoval tanečnému umeniu.

Jediná príbuzná, ktorá sa venovala umeniu bola sesternica môjho otca,

ktorá vraj prekrásne hrala na husliach.

 

Venovali ste sa tancu už od detstva?

Áno, od štyroch rokov som chodila do základnej umeleckej školy, kde sa ma ujal

bývalý ruský tanečník Boris Prokopenko, ktorý okrem rôznych zborových tancov a môjho

prvého sólového tanca na špičkách, „naštudoval“ so mnou aj rolu princeznej v školskom

predstavení Zlatovláska.

 

Čím Vám tanec učaroval?

Tanec som od detstva považovala za svoju prirodzenú súčasť, a keď som asi v ôsmich

rokoch prvýkrát uvidela  predstavenie Labutie jazero, tak som sa do baletu definitívne

zamilovala.

 

Aké je Vaše najobľúbenejšie baletné alebo tanečné predstavenie?

Jednoznačne balet Petra Iljiča Čajkovského Labutie jazero. Samozrejme, existuje veľa

krásnych balených predstavení napr. Rómeo a Júlia, Giselle alebo Luskáčik, ale ten

prvý detský sen v podobe zakliatych labutí vo mne najsilnejšie rezonuje až doteraz.

 

Ktorý z tanečných pedagógov Vás najviac ovplyvnil?

Najviac ma ovplyvnili pedagógovia z tzv. ruskej baletnej školy. Prvé pas de deux z baletu

Giselle som sa v pätnástich rokoch učila s takými hviezdami ruského baletu, ako boli

Natália Dudinskaja a Konstantin Sergejev, v Národnom divadle v Prahe to bol nesmierne

charizmatický Boris Bregvadze a na vysokej škole múzických umení v Moskve Marina

Semjonova. Ale veľká vďaka patrí aj našim vynikajúcim česko-slovenským pedagógom:

Ingrid Seidlovej, ktorá sa mi obetavo venovala pri príprave na medzinárodnú súťaž vo

Varne, Zdene Mašitovej, Zdeňkovi Doležalovi pri každodennej práci v divadle v Prahe,

ale aj Marte Drottnerovej, ktorá ma pripravila na štúdium v Moskve.

 

Ktorý choreograf  Vás najviac ovplyvnil?

Myslím si, že predovšetkým jedinečný choreograf baletného umenia Márius Petipa,

ktorého nesmrteľné diela môžeme na javiskách svetových divadiel obdivovať dodnes.

Čo sa týka osobnej spolupráce s choreografmi, najviac ma oslovila  práca s Miroslavom

Kůrom a jeho vynikajúcou choreografiou baletu Rómeo a Júlia. Veľmi krásna práca

bola aj s takými osobnosťami ako Libor Vaculík, Jiří Blažek, Zdeněk Prokeš, Daniel

Wiesner, Ján Ďurovčík, Róbert Balogh, Brydon Paige a mimoriadne rada spomínam

nie na choreografa, ale na nezabudnuteľného režiséra Jozefa Bednárika.

 

 

 

Máte nejakú tanečnú skúsenosť, na ktorú rada spomínate?

Výnimočné bolo pre mňa tancovanie a osobné stretnutia s mimoriadnymi svetovými

osobnosťami a umelcami ako boli Maja Plisecká na návšteve v Leningrade, Alain Delon,

princezná Diana, Peter Ustinov a Peter Schaufuss v Prahe, Vladimír Vasiljev, Jekaterina

Maximova, Vladimír Malachov, Alexander Bogatyrev v Moskve.

Veľmi rada spomínam na tanečné predstavenia (napr. Spiaca krásavica), s ktorými sme

mohli cestovať po celej Európe, dokonca s jedným predstavením sme precestovali aj

celé Japonsko. Takáto skúsenosť je jedinečná a dopriala by som ju každému mladému

tanečníkovi.

 

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali tanečným pedagógom?

Už počas práce v divadle som dostávala rôzne ponuky na doučovanie baletu alebo

suplovanie v škole, a tak to prirodzene vyplynulo „zo života“, že som externe začala

študovať Akadémiu múzických umení v Prahe, s následným prestupom do Moskvy,

kde vtedy študovala aj primabalerína Marta Drottnerová.

 

Aké je to byť tanečným pedagógom a vychovávať mladé talenty?

Pracovať s mladými ľuďmi je krásna, ale náročná práca. Nie vždy máte v triede

mimoriadne talentované deti, ale u každého sa dá nájsť tá správna strunka, na ktorú

treba zahrať, aby dieťa lepšie chápalo a vnímalo.

 

Čo Vám najviac učarilo na práci tanečného pedagóga?

Talentovaní a vnímaví žiaci sú inšpiratívni aj pre mňa ako pedagóga, pretože

prostredníctvom nich sa neustále učím a zdokonaľujem. Často sa snažím ukazovať im

tanečný prvok len v jeho jednoduchej podobe, aby po mne bezducho neopakovali

variácie, ale oni sami hľadali svoju vlastnú cestu tanečného výrazu.

 

Myslíte si, že súčasná mladá generácia prejavuje záujem o tanečné umenie? (aj ako diváci)

Myslím si, že áno. Tí, ktorí sú pre tanec „zapálení“ a vedia, čo chcú v tanečnom svete

dokázať alebo od tanca získať, tak tí tento záujem aj prejavujú. Či už ako diváci, aktívni

amatérski tanečníci alebo milovníci profesionálneho tanečného umenia.

 

Čo by ste odkázali mladým nádejným tanečníkom?

Milí mladí tanečníci, leží pred vami celý svet a ponúka vám obrovské množstvo

príležitostí. Snažte sa čo najlepšie zvládnuť tanečné „remeslo“ a potom absolvovať

rôzne workshopy a tanečné aktivity doma aj v zahraničí, nazbierať čo najviac skúseností,

poznatkov a zručností, aby ste sa mohli uplatniť v tej oblasti umenia, ktorá vám po

celý život bude prinášať radosť.

 

Zhováral sa: Dušan Nebyla

Fotografie: Boris Nebyla