BLOG

Lilit Gáboríková

Je súčasťou nášho konzervatória od jeho vzniku v roku 2004. Ak našu školu navštevuje Vaše dieťa alebo ju bude navštevovať, Lilit ich určite učí alebo bude učiť predmety ako maskovanie, hereckú výchovu, klasický tanec, koncertnú a scénickú prax a charkterový tanec. Takisto je choroeografkou a režisérkou predstavení Palculienka, Snehová kráľovná a Popoluška, ktoré sme niekoľkokrát uviedli na javisku Divadla J. Palárika v Trnave.

A tu už je sľúbený rozhovor…

 

Pochádzate z tanečníckej rodiny alebo máte nejaké divadelné korene?

Áno, môj strýko študoval na tanečnom konzervatóriu v Moskve, tancoval v Boľšom teátre. Neskôr sa oženil s balerínou pôvodom z Talianska, kam sa neskôr dokonca presťahovali a tam aj pôsobili.  

Venovali ste sa tancu už od detstva?

Na tanečný krúžok som začala chodiť už ako päťročná, ale okrem tanca som sa venovala aj gymnastike, spevu, klavíru a husliam. V druhom ročníku základnej školy som začala chodiť na tanečné konzervatórium, a tak som nechala všetky krúžky a venovala som sa predovšetkým tancu.  

Čím Vám tanec učaroval?

Ako som spomenula pri prvej otázke, môj strýko bol tanečník. S rodinou sme veľmi často cestovali do Moskvy. Tam ma strýko brával na skúšky a predstavenia do divadla. Pôvab balerín, krásne kostýmy, hudba a celková atmosféra ma očarili natoľko, že už od detstva som vedela, čomu sa chcem venovať.  

Aké je Vaše najobľúbenejšie baletné alebo tanečné predstavenie?

Mám rada všetky balety i opery, no môj najobľúbenejší je romantický balet Giselle.  

Ktorý z tanečných pedagógov Vás najviac ovplyvnil?

Mala som veľa dobrých pedagógov, niektorí z nich pôsobili aj tu na Slovensku, napríklad Rafael Avnikjan, Ľudmila Viktorovna alebo Sergej Baranov. Najviac ma však ovplyvnila moja profesorka klasického tanca, ktorá vyštudovala balet v Petrohrade. Bola veľmi prisná, ale dobrá a spravodlivá. Veľmi rada na ňu spomínam.  

Ktorý choreograf  Vás najviac ovplyvnil?

Najviac ma ovplyvnil Marius Petipa, ktorý vyštudoval Kráľovské bruselské konzervatórium, ale dlhé roky pôsobil v Rusku. Vytvoril viac ako 50 baletov, napríklad Don Quijote, Bajadéra, Spiaca krásavica.  

 

 

Máte nejakú tanečnú skúsenosť, na ktorú rada spomínate?

Rada spomínam na posledné tri roky môjho štúdia na tanečnom konzervatóriu. V tom čase som bola zamestnaná na polovičný úväzok v divadle. Každý deň som chodila po vyučovaní na skúšky, nazývali sme ich repetície. Bola to veľmi dobrá a obohacujúca skúsenosť. Po dokončení štúdia som v divadle začala pracovať už na plný úväzok. Niekoľko rokov na to som začala tancovať v súbore, ktorý sa zameriaval na tance cudzích národov. Boli to najkrajšie roky môjho tanečného života.  

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali tanečným pedagógom?

Mám veľmi rada deti, hudbu a tanec. Je úžasné vidieť s akou radosťou žiaci tancujú. Mám radosť, keď prídem na sálu a vidím ako sa žiaci rozcvičujú a opakujú kombinácie alebo choreografiu. Keď som robila projekty, rozprávky, spájala som žiakov ZUŠ a konzervatória, časovo to bolo veľmi náročné. Ale žiaci chodili ešte pred vyučovaním na nulté hodiny alebo ostávali po vyučovaní dlhšie, v škole sme boli do šiestej, niekedy až do siedmej večer. V deň predstavenia sme boli v divadle od rána do večera, žiaci odtancovali dve predstavenia po sebe a zvládli celý deň s úsmevom na perách. Toto všetko ma napĺňa a nemohla by som robiť nič iné.  

Ake je to byť tanečným pedagógom a vychovávať mladé talenty?

Jednoduché to nie je. Každé dieťa má odlišnú povahu a ku každému treba zvoliť iný prístup. Pedagóg musí byť aj psychológom.  

Čo Vám najviac učarilo na práci tanečného pedagóga?

To, že môžem naučiť deti niečo také krásne ako je tanec. Aby prostredníctvom tanca a umenia dokázali vyjadriť svoje pocity. Je motivujúce, keď sa ma po každej rozprávke žiaci pýtajú, aká ďalšia bude nasledovať.  

Myslíte si, že súčasná mladá generácia prejavuje záujem o tanečné umenie? (aj ako diváci)

Myslím si, že áno. Záujem detí o tanec a umenie je viditeľný už len z toho, aké množstvo tanečných krúžkov je v Trnave samotnej.  

Čo by ste odkázali mladým nádejným tanečníkom?

Odkázala by som im, aby sa nenechali odradiť drinou a tvrdou prácou, pretože je to krásne povolanie.  

 

Zhováral sa: Dušan Nebyla

Fotografie: Boris Nebyla